Príprava na čítanie alebo rozvoj fonematického uvedomovania
Keď dieťa prichádza do prvej triedy základej školy, prináša si so sebou súbor určitých predpokladov a schopností pre osvojenie čítania a písania. Medzi najdôležitejšie predpoklady zaraďujeme:
- dobré zrakové vnímanie a pozornosť
- dobrý jazykový cit
- schopnosť súvislo rozprávať na určitú tému
- schopnosť rozmýšľať o jazyku, jeho štruktúre, uvedomovať si hláskovú štruktúru slova (fonematické uvedomovanie).
Ak by niektoré z vymenovaných predpokladov boli slabo vyvinuté, alebo by úplne chýbali, dieťa by čítalo s problémami a pomalšie. Kým v prvom ročníku je čítanie cieľom vyučovania, vo vyšších ročníkoch sa stáva prostriedkom na dosiahnutie a osvojenie iných vedomostí. Zle čítajúce dieťa zlyháva v základnej škole aj v iných predmetoch.
Na našich základných školách je rozšírená analyticko-syntetická metóda čítania, ktorá osvojovanie si čítania deťom so slabšie vyvinutými predpokladmi pre čítanie tento proces neuľahčuje. Existuje k nej však alternatíva, metóda, ktorú vypracoval v 60. rokoch 20. storočia ruský profesor Eľkonin, na podmienky slovenského jazyka ju upravili M. Mikulajová a O. Dujčíková). Metóda sa skladá z 2 častí - tréningu fonematického uvedomovania a samotného osvojovania si čítania. Výhoda tohto prístupu spočíva v tom, že sa deti učia počúvať zvukovú štruktúru slov (rýmy, samohlásky, spoluhlásky, ...) a postupne sa naučiauvedomovať si hláskovú štruktúru slova na základe počutia. Až oveľa neskôr, keď deti odhalia zvukový systém jazyka počúvaním, budú priraďovať k hláskam grafémy a začnú sa učiť čítať. Učia sa o samotnom jazyku, získavajú postupne predstavu o pojmoch ako slabika, hláska, samohláska, spoluhláska, tvrdé a mäkké spoluhlásky a pod., a to úplne prirodzeným spôsobom.
Samotný tréning je rozdelený do 30 lekcií. Tematicky v ňom deti prejdú 4 okruhmi:
- slabičná štruktúraslova, predstava o slove, delenie slov na slabiky
- hlásková štruktúra slova, určovanie počtu hlások v slove a prvej hlásky v slove
- samohlásky a spoluhlásky, krátke a dlhé samohlásky, určovanie prvej a poslednej hlásky v slove
- tvrdé a mäkké spoluhlásky.
Na konkci tréningu sú deti schopné rozlišovať sluchom hlásky v slove, poznajú rozdiel medzi samhláskami a spoluhláskami, vedia, čím sa odlišujú tvrdé a mäkké spoluhlásky, chápu, že zmena jednej hlásky mení význam slova alebo jeho formu.
Fonematický tréning má aj iné prednosti. Rozvíja celú osobnosť dieťaťa, jeho pozornosť, sebakontrolu a samostatné kritické myslenie. Medzi jednotlivými úlohami sú aj "chytáky", ktoré nútia deti uvažovať a rozlišovať. Rozvíja sa i schopnosť kooperovať, pretože deti pracujú samostane, vo dvojiciach i v skupinách. Deti sa učia pozitívne kritizovať, ale aj prijímať kritiku. Dieťa sa nikdy neporovnáva s inými deťmi, ale porovnáva sa len jeho indviduálny pokrok. Hodnotí sa výsledok, nie dieťa samotné.
Výsledkom tréningu fonematického uvedomovania nie je plynulé čítanie a rozlišovanie konkrétnych tvarov grafém. Ide tu o oveľa hlbší základ jazykovej úrovne dieťaťa. Vďaka tomuto prístupu sa dá predchádzať niektorým ťažkostiam v učení.